Skip to main content

Tetun Version

Lisaun Baziku 1 - Introdusaun ba Android.

Android mak set kompletu ida husi software ba ekipamentu movel hanesan tablet komputadór, notebooks, telemovel, lee-nain livru eletróniku, set-top boxes, etc. 
Nia kontein Sistema Operasaun bazeia ba Linux, middleware, no aplikasaun movel xave sira.

Nee bele hanoin hanesan sistema operasaun movel ida. Maibe la'ós de'it ba movel deit. Oras ne'e daudaun uza iha ekipamentu oioin hanesan telemovel, tablet, televizaun, etc.


    Saida mak Android? 

     Antes aprende tópiku hotu kona-ba Android, presiza hatene saida mak Android. 

     Android mak pakote software no sistema operasaun bazeia ba Linux ba dispozisaun movel sira     hanesan tablet komputadór no telemovel sira. 

     Projetu ne'e dezenvolve husi Google no ikusmai husi OHA (Open Handset Alliance). Lian Java     barak liu mak uza atu hakerek kódigu Android maske bele uza lian seluk. 

     Objetivu husi projetu Android ne'e mak atu kria produtu ida-ne'ebé susesu iha mundu ne'e ne'ebé     bele hadi'a esperiénsia movel ba utilizadór sira. 

     Iha naran kódigu barak ba Android hanesan Lollipop, Kitkat, Jelly Bean, Ice cream Sandwich,     Froyo, Ecliar, Donut, etc ne'ebé mak kobre iha pájina tuirmai.


    Saida mak Open Handset Alliance (OHA)? 

     Nee konsorsiu ida hosi kompañia 84 hanesan Google, Samsung, AKM, sinaptic, KDDI, Garmin,     Teleca, eBay, Intel, etc. 

     Nia harii iha loron 5 Novembru 2007, lidera husi Google. Nia komprometidu atu avansa padraun     nakloke, fornese servisu, no implementa liman-rohan ho plataforma Android.


Features husi Android 

 Depois aprende tiha saida mak Android, mai ita haree kona-ba funsaun sira husi Android. Karateristika importante sira husi Android mak iha kraik: 

 Nee open-source. 

 Ema naran de'it bele customiza plataforma Android. 

 Iha aplikasaun movel barak ne'ebé konsumidor sira bele hili. 

 Nia fornese karakterístika interesante barak hanesan detallu ba tempu, loke screens, hahán sira ho RSS (Really Simple Syndication) etc. 

 Nia fornese apoiu ba servisu mensajen (SMS no MMS), navegador web, armazenamentu (SQLite), konetividade (GSM, CDMA, blue Tooth, Wi-Fi, etc.), média, armazén ho liman, etc.


Kategoria aplikasaun Android 

 Iha aplikasaun Android barak iha merkadu. Kategoria aas liu mak: 

  •  Entertainment 
  •  Ekipamentu sira 
  •  Komunikasaun 
  •  produtividade 
  •  Personalizasaun 
  •  Muzika no audio 
  •  Sosial 
  •  Media no Video 
  •  viajen no lokál etc.

Istoria husi Android 

 Istoria no versaun Android nian interesante atu hatene. Naran kódigu ba android la'o husi A to'o J, hanesan Aestro, Blender,Cupcake, Donut, Eclair,Froyo,Gingerbread, Honeycomb, Ice Cream Sandwich, Jelly Bean, KitKat no Lollipop. Mai ita komprende istória kona-ba android tuir sekuensia ida. 

 Inisialmente, Andy Rubin harii Android Incorporation iha Palo Alto, California, Estadus Unidus iha Outubru 2003. 

 Iha 17 Agostu 2005, Google sosa Android Incorporation. Hahu husi tempu neeba, nia iha subsidiariu ida husi Google Incorporation. 

 Funsionariu xave sira husi Android Incorporation mak Andy Rubin, Rich Miner, Chris White, no Nick Sears. 

 Uluk ne'e hakarak ba kamera sira maibé muda ba telemovel sira tanba merkadu ki'ik ba kamera deit. 
 Android mak Andy Rubin nia naran-makerek ne'ebé kolega sira fó tanba nia hadomi robots. 

 Iha tinan 2007, Google anunsia dezenvolvimentu ba Android OS. 
 Iha 2008, HTC lansa dahuluk Android mobile.

Android Versions, Codename and API

Version

Code name

API Level

1.5

Cupcake

3

1.6

Donut

4

2.1

Eclair

7

2.2

Froyo

8

2.3

Gingerbread

9 and 10

3.1 and 3.3

Honeycomb

12 and 13

4.0

Ice Cream Sandwitch

15

4.1, 4.2 and 4.3

Jelly Bean

16, 17 and 18

4.4

KitKat

19

5.0

Lollipop

21

6.0

Marshmallow

23

7.0

Nougat

24-25

8.0

Oreo

26-27























Popular posts from this blog

Cristo Rei of Dili

  Cristo Rei of Dili   e then Indonesian province. (Christ the King of Dili) is a 27.0-meter-high (88.6 ft) statue of Jesus located atop a globe in Dili, East Timor. The statue was designed by Mochamad Syailillah, who is better known as Boil. The statue was officially unveiled by Soeharto in 1996 as a gift from the Indonesian Government to the people of Timor Timur. The statue, and the globe on which it rests, are situated at the end of the Fatucama peninsula, facing out to the ocean, and can be reached by climbing some 597 steps. Question time  When was Cristo Rei Dili built?                1996                 This 89-foot statue of Cristo Rei was constructed in 1996 as a present from                                     Indonesia to East Timor. ...

Orasaun Ruma Applications

 About my Orasaun Ruma Applications

Aplikasaun Android Hahi Ba Nai Maromak (Protestante)

Maneira Utiliza Aplikasaun Android Hahi Ba Nai Maromak Introdusaun Hahi Ba Nai Maromak ho Android ne'e bele tulun ba ita hotu nu'dar reinu Maromak nian iha Timor-Leste liuliu ba membru Igreja Protestante iha Timor Lorosa’e (IPTL) iha rai laran no rai liur bele asesu ho diak ba HBM (Hahi Ba Nai Maromak). Livru hananu ne'e, kria no tradus husi membru Igreja Protestante Iha Timor Lorosa'e (IPTL). Ho numeru kantiku numeru 172, hamutuk ho Maromak Nia Ukun Fuan Boot, Maromak Nia Ukun Fuan Sanulu, Orsaun Ami Aman, Kredo Apostulado no Kredo Nicea Konstantinopel.   Hahu Utiliza Aplikasaun 1.      Primeiru utilizador klik iha icon aplikasaun ne’ebé instal ona iha telemovel android. Hanesan imajen tuir mai ne’e :   Imajen 1. Icon Aplikasaun 2.      Tuir mai sei mosu tampilan welcome husi aplikasaun nian molok fo sai menu sira husi aplikasaun hanesan imajen tuir mai ne’e :   Imajen 2. Splash Screen 3.      Bainhira remata ti...